Skrývaš sa pred svetom
zlým a skazeným
čo miesto objatia poranil tvoju tvár…
Ukrytá pred dažďom a pred vetrom
slnečným žiarením
zakliata do veže píšeš svoj vlastný snár…
Srdce pred tým pre všetkých
dnes zovreté v kameni
vysoko na brale ostáva nedostupné…
Sklamanie prebolí
v túžbe večných čakaní
na Lásku, čo zdolá výšku
a k tebe príde…
Ja sa už nebojím vyliezť
na skalu, kde čakáš ma
ukrytá v oblakoch mne odhalíš
tajomstvá Lásky určené len nám…
zakliate srdce v kameni rozbijem
a k tvojej Láske moje srdce dám…