Mea culpa. . .

28. februára 2013, hermanAV, poézia pre Lásku...

Súdia nás

pre našu lásku…

Len Láska mlčí

a tíško píše v piesku

prstom mená…

Denne kontrolujem

ten dlhý – hriešnych zoznam,

neprichádza žiadna zmena

– za tou rukou našej lásky

len tvoje a moje iniciály vidím…

 

Cítim sa však nevinný

– aj keď ľudia vravia,

že som láskou k tebe vinným…

 

Mea culpa,

že stretol som ŤA

a chcem ti moje srdce dať…

Je to snáď moja vina,

že miluješ ma

a aj ja chcem teba

navždy milovať?

 

Mea maxima culpa,

že naša láska žije

zatiaľ čo v iných možno zomrela…

Je to moja veľká vina,

že moja ruka tvoju ruku

doživotne nežne zovrela?

 

Nevinná Láska jediná

má právo hodiť kameňom,

miesto toho nám dáva nádej

– ona verí našim snom…

 

Ak súdia nás pre našu lásku

– prijať tento pocit viny viem…

 

Je to „mea culpa“

– že len TEBA nekonečne milujem…