Archív: máj, 2010

Roztiahni kridla pomyseľné.. Privri oči a vychutnaj si snenie, o mne… Ja letím už naproti… k tebe… Snáď stretneme sa niekde… Na nekonečnej oblohe, čo naše duše spojí, chcem, aby aspoň malú chvíľku, aj keď len v tomto sne, sme boli spolu – svoji… odkaz na báseň: Tvoj strom… , Koľko lásky…

Tak málo času dal si mi, Bože – na lásku… nestihol som ani povedať, že ľúbim a Láska, ty už tu nie si… Tak málo času dal mi život – na Teba… sníval som len krátko o nás – dnes pýtam sa ťa – Láska kde si? Koľko času bude treba na slzy, čo trápia moje srdce zranené? Koľko času bude treba pre vesmír, kým sa Láska […]

sviečka zhasla… zostal som sám… na stole prázdny riad a nedopité víno, v srdci muky… len ticho a tma rozprestreli svoje ruky… s pohľadom do neba, teba hľadám… vidím len mesiac a svietiace hviezdy… tam, v nekonečne blízkej diaľke, možno aj tá naša „Nova“ hniezdi… čakám, že zažiari a zjaví svoju tvár, tá hviezda – našej […]

Pod ťarchou tejto doby, zrýchľujúceho sa tempa životného štýlu a srdcových tepov, častokrát sa zabúdame zastaviť. Hodinové ručičky sa pretáčajú tiež rýchlejšie ako sme boli zvyknutí a zisťujeme, že nemáme čas sa zabrzdiť. A položiť si základnu životnú otázku: Quo vadis? A zamyslieť sa nad možnou odpoveďou… Nikto nám nedá na výber kvízové […]

Tak, ako vtáčim krídlam – chýbalo by nebo… V rieke voda – tichým rybám, ako pred teplým dňom, ráno – chýba rosa suchej tráve… Tak mi tvoja láska chýba, keď nie si so mnou práve… Ako krásnym ružiam – chýbali by lúče slnka… a motýľom poľné kvety… Ako vrchy statným horám a po daždi – keď slnko […]

Keď otvorené okno tvojej duše natŕča uši mojím slovám, vtedy povedať chcem, v tom tichu – jednu vetu: „Ja našiel som to, čo som hľadal… A ľúbim znova….!“ – tvoj úsmev, čo poteší ma v žiali… – tvoj nežný hlas, keď počujem z dialky… – tvoje srdce, otvorené pre mňa dokorán… To všetko som znovu v TEBE […]

Každý z nás má v sebe určitú formu strachu – fóbie a nejakým spôsobom tým trpí… Niekto má strach z výšok, niekto z uzavretých priestorov, iný trpí strachom z pavúkov a nájdu sa aj takí, čo sa boja ľudí… A všetci, bez toho, aby sme si to boli ochotní pripustiť, máme fóbiu z motýľov… Hovoríš: „ motýle mi ani nespomínaj! Keď som bola malá, […]

Ja chcel som počuť ešte tvoje slová… Nie, ja chcem ich počuť stále – znova… A ty pri mne nie si…. Prečo? Ako pauzy medzi rečou, avšak dlhšie… Som stratený – v tvojej láske… Zavolám ti – či zavoláš mi? Zbytočné je rozmýšľať nad zmyslom našich skutkov, – aj tak to nemá zmysel… Čo stalo sa – či […]

Stratil som kľúče od bytu, bezradne stojím pred dverami,… neklopem, pretože aj tak mi nemá kto otvoriť – nakoľko svoju „polovičku“ som stratil už dávno… Stratil som šťastie, alebo som ho ešte ani nenašiel – pomyslí si niekto, dennodenne tipujúci športku a čudujúci sa, že ešte nevyhral… Stratil som Lásku, pretože sa cítim osamelý a […]

Je ako povinné čítanie, v ktorom musí denne listovať každý z nás… No nie každému je súdené, aby pochopil jeho hlbší význam na prvý krát… Jeho tajomstvo býva často ukryté medzi riadkami… A jeho zmysel sa nám mnohokrát javí byť nezmyselným. Preto treba čítať pomaly… Zamýšľať sa nad každou vetou… A neodkladať ho do poličky po prvých […]