Je ako povinné čítanie, v ktorom musí denne listovať každý z nás… No nie každému je súdené, aby pochopil jeho hlbší význam na prvý krát… Jeho tajomstvo býva často ukryté medzi riadkami… A jeho zmysel sa nám mnohokrát javí byť nezmyselným. Preto treba čítať pomaly… Zamýšľať sa nad každou vetou… A neodkladať ho do poličky po prvých slovách, medzi zaprášené knihy, ktorým nie sme schopní porozumieť… Niekedy nám vtláča do oči slzy, inokedy vyčarí úsmev na perách, naplní srdce radosťou a láskou… Ale je to náš život a naša báseň… A práve pre tú jeho pestrosť je vždy krásny a oplatí sa ho žiť… Vstať zakaždým, keď spadneme… Opláchnuť oči a usmiať sa, keď nás trápi žiaľ…  Nikdy nemať strach z osamelosti, ale tešiť sa z prítomnosti priateľov… A vážiť si každú sekundu, ktorú môžeš prežiť po boku milujúcej a milovanej osoby… Pretože tvoj život je tou najkrajšou básňou, napísanou len pre teba…