Rubrika: poézia pre Lásku…

Láska nemá žiadny rozmer, je nezávislá, neúplatná a bez obmedzení… Okupuje každý priestor, existenciu života tvorí a aj mení… Láska je symbiotický mikrokozmos žijúci v každom z nás… Cítiš ju ako radosť – ale aj ako bolesť v hrudi, keď trápiš sa pre Lásku a srdce spaľuje ti mráz… Láska je však aj svetlom v tme, keď tápeš bludiskom a […]

Pod srdcom nosíš odkaz génov Lásky predkov z minulosti pre budúcnosť našu… Počaté túžby s láskou z lásky tvoriace súčasnosť prítomne v nás krajšiu… S tlkotom malého srdca vo veľkom srdci tvojom, nádej vo viere v život bude stále v ľudstve tlieť… Bez teba by som ani ja nebol – stvorený pre Lásku… Vďaka Ti za možnosť, ktorú […]

Naháňam motýle čo hrajú sa v tvojom tele krídlami šteklia dráždivé myšlienky – čo moje je je aj tvoje celé… Farebné sny spoločné motýle nerušia ukryté v dlani… Tie tvoje motýle s mojimi v našich snoch Láska navždy chráni… Zo škaredých húseníc tie najkrajšie motýle vždy vznikli… nedovoľ motýľom od nás uletieť… […]

Tisíc a viackrát ešte budeš počuť ako milujem Ťa… ako mám rád všetko – čo s tebou súvisí… Tisíc a viackrát ešte budeš cítiť vôňu kvetov… ktoré z lásky k Tebe v mojom srdci rozkvitli… Tisíc a viackrát len tebe poviem slová lásky… čo náš život v sklamaní na šťastie hneď premenia… Tisíc a viackrát miloval som […]

Sediaci oproti sebe – sklopený zrak, v čajovni, kde spoznal ťa, kde prvykrát povedal ti ako veľmi ťa má rád, dnes stratil a aj ty strácaš všetky slová… Skúšaš nájsť city minulé – ale bezúspešne, pochovala si zbytky lásky, ktorá mala trvať večne – neskúšaš ho znovu ľúbiť… Posledný pohľad do nenávratna venuješ ešte […]

Súdia nás pre našu lásku… Len Láska mlčí a tíško píše v piesku prstom mená… Denne kontrolujem ten dlhý – hriešnych zoznam, neprichádza žiadna zmena – za tou rukou našej lásky len tvoje a moje iniciály vidím… Cítim sa však nevinný – aj keď ľudia vravia, že som láskou k tebe vinným… Mea culpa, že stretol som ŤA a […]

Pochmúrna noc ustupuje svitá – dúfam, na lepšie časy dnes včerajšok už nemilujem zajtrajšok patrí nám – našim veršom našich básni… Už nemám strach z odpovedí či láska je tu s nami navždy konečne moje ÁNO tvoje stretlo kráčame dňom spolu šťastní… už sa pre nás brieždi…

Zahľadel som sa do krásy tvojich očí a uvidel som v nich tvoje nebo… Nádherný – večný časopriestor, v ktorom by som bez tvojej lásky nebol… Zahľadel som sa do krásy tvojej duše a uvidel som v nej odraz seba… Dovoľ mi ostať v tvojom raji dlhšie… Netúžim len milovať sa s tebou, chcem byť súčasť nekončiacej lásky a tou láskou milovať […]

Pred očami mal som obraz hviezdy vysnívaný… Taký, po akom som vždy túžil… Jeho osud môjmu osudu bol však vzdialený, široký obzor lásky v tom obraze odrazu sa zúžil… Páčilo sa mi ako tá hviezda pre mňa svieti… Nedosiahnuteľná – na opačnom konci neba… Kde vyznanie mojej lásky nikdy nedoletí, tam nebudem môcť byť s tebou a stáť vedľa […]

Skrývaš sa pred svetom zlým a skazeným čo miesto objatia poranil tvoju tvár… Ukrytá pred dažďom a pred vetrom slnečným žiarením zakliata do veže píšeš svoj vlastný snár… Srdce pred tým pre všetkých dnes zovreté v kameni vysoko na brale ostáva nedostupné… Sklamanie prebolí v túžbe večných čakaní na Lásku, čo zdolá výšku a k tebe […]