Po dlhom čase (myslím, že po roku), sa vraciam medzi vás, milí blogoví priatelia… vraciam sa, aby som svojou troškou prispel k odľahčeniu všedných a aj aktuálnych tém, ktoré trápia väčšinu blogujúcich a vášnivo diskutujúcich – o politike, kríze, problematike menšín, nedostatku zdrojov a chudobe, či vojne a prírodných katastrofách… Ako keby to boli jediné dôležité témy, ktoré trápia tento svet. A pritom hlavný problém je niekde na začiatku a tým je – Nedostatok Lásky k druhým, k sebe samému a k človeku.

Tento úvod píšem, aby som pripomenul staré známe, že „nielen z chleba je človek živý“ a tiež kvôli tomu, aby som vás pripravil na moje stredy v tomto blogu – spojenie obrazu a krátkej myšlienky (môj piktogram), ktorá nemá vyvolávať polemiky, ale zamyslenie… S úpadkom kultúry upadá aj národ a jeho identita. Neprestaňme čítať rozprávky či beletriu (Zuzka K. ďakujem… :-)) a neprestaňme vnímať poéziu života, ktorá píše verše všade okolo nás. A snívajme ďalej – pretože sny sú to, čo posúva hranice našich cieľov a umožňuje nám ich dosahovať. Je ťažké byť človekom medzi ľuďmi… No závan človečiny je v každom z nás…

Krásny novembrový deň vám prajem, priatelia…